Priať ľuďom smrť za názor, alebo maniere novodobého diskutéra.

Autor: Miroslav Hnát | 11.2.2018 o 13:52 | Karma článku: 1,89 | Prečítané:  243x

Píšem články rôznych tém a charakteru. Už som sa však poučil a väčšinou neotváram diskusie k poniektorým svojim článkom, aby som nemusel reagovať na výlevy frustrovaných ľudí, ktorí sedia v preprdenom kresle, 

zhypnotizovaní monitorom a internetovými hrami.

Nemám silu reagovať na ľudí, ktorí musia polemizovať o všetkom už len z princípu, alebo sa snažia vymyslieť násilný, "vtipný" komentár. Keby som si vymyslel fiktívny podnik, v ktorom som bol, tak pohotovo zareagujú, že tam boli tiež, ale stojí to tam za hovno. Napriek tomu, že ten podnik neexistuje a vymyslel som si ho. 

Čítanie medzi riadkami, domýšľanie si súvislostí, vyťahovanie slov z kontextu a nepochopenie, aj keď schopnosti porozumieť obsahu textu sa učia už deti na základnej škole. 

Mnohí si prečítajú nadpis, alebo prvú vetu a myslia si, že poznajú obsah, zámer, ideu a záver príspevku, aj keď pointa je obvykle až na konci. Často tiež nepoznajú súvislosti, nesledujú naviazanie na prípadné predošlé príspevky a situácie, namiesto toho však vo svojich paranojach, zatrpknutosti, zadubenosti a frustrácii okamžite želajú autorovi len to najhoršie, alebo rovno smrť jemu a celej jeho rodine. Priať niekomu smrť len kvôli textu, s ktorým sa nestotožňujú, je úbohé. Ale aj tomu ich učia primitívne texty piesní, ktoré sa z nich snažia robiť individualistov, s poruchami identity. Nie sú teda schopní odosobniť sa a spracovať názor niekoho iného, nedokážu ponúknuť triezvy pohľad na príspevok, či prezentovať svoj názor, aj keby sa nezhodoval s myšlienkami článku, ale namiesto toho okamžite útočia na osobu autora, nie však na obsah textu. Takto konštruktívna debata nikdy nevznikne.

Mnohokrát ide o nepozornosť, alebo lenivosť čítať dokonca, či čítanie v nevhodnej nálade. Najhoršie však je vybrať si z každej vety len pár slov a skombinovať ich podľa seba, aby im to pasovalo do komentáru, plného jedu. Celý text má tak hneď iný význam a môžu sa zhostiť jeho kritiky svojim šialeným spôsobom, aj keď slová, ktoré preskočia, nedajú im váhu, či schválne prehliadnu, môžu byť zásadné.

Nerozoznávajú bodky, čiarky, úvodzovky, priamu reč, rečnícku otázku, vtipnú poznámku, domnienku, úvahu, metaforu, citovanie. A tak im môže ujsť podstata.

Ľudia, aj slová ako "možno, mnohokrát, podľa mňa, asi, domnievam sa, údajne, vraj" .... . majú v texte svoj podstatný význam. Okrem iných, ďalších slov, ktoré možno nie sú také zaujímavé a zvučné, no určite aj ich autor starostlivo vybral a použil. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.


Už ste čítali?