STRANA JEDNODUCHÝCH ĽUDÍ. HRA NA VOJAČIKOV S MEGAFÓNMI

Autor: Miroslav Hnát | 13.9.2017 o 16:49 | Karma článku: 10,65 | Prečítané:  589x

Je tak smiešná politická strana, hrajúca sa na vojačikov, kde jej zakladateľ sa snaží hrať na Hitlera a kráčať v jeho stopách rečnením a využívaním momentálnej dlhodobej krízy na Slovensku. 

Nie je líder, nemá dar reči, neovláda rétoriku – vystupovanie, obliekanie, správanie, intonáciu, artikuláciu, gestikuláciu, mimiku, klame, neodpovedá na otázky, vyhýba sa vysvetleniam, nedokáže prevziať zodpovednosť za svoje činy, výroky a popiera ideály a skutočné úmysly strany. To je na hanbu a nie na oslavu. Schválne, o ktorej politickej strane to tak asi je?

+++

Skupinky postávajúcich jednoduchých ľudí, vo vyťahaných zelených tričkách, alebo svetroch, s názvom a logom strany a batohom prehodeným cez plece. S komickým pocitom odvahy, že v jednote je sila, sa aj jedinci chabých tiel cítia byť silákmi a hrdinami, akoby sa holými rukami chystali oslobodiť Slovensko z niečoho strašného, s čím si nikto iný nevie rady. Akoby nás napadla invázia z kozmu a len oni, svojimi prejavmi, arogantným a drzým pohľadom dokážu zachrániť národ. Zachová si ale každý z nich svoje ideály, keď sa ocitne sám v strede naštvanej skupiny ľudí, ktorá má iný názor? Ostanú trenky nepoškvrnené a hlava hrdo hore? Pretože toto je o odvahe.

Kedysi dávnejšie som v Prahe videl, ako si to dve početné skupinky bitkárov medzi sebou chceli rozdať na lúke pred supermarketom. S krikom sa rozbehli oproti sebe a bolo komické pozorovať, ako tí, čo pred bitkou najviac kričali, utekajú zbabelo do strán, aby sa vyhli fyzickému stretu. Nakoniec ostalo len to najsilnejšie, najtvrdšie jadro. A takto funguje štekanie vo svorke.

Hra na vojačikov, pochody, agresia, uniformovanosť. Kostrbatá póza v snahe pôsobiť ako silné, úderné jednotky a navodiť aj v tých najslabších členoch pocit neohrozenosti. Podpory. Bohužiaľ celá ta snaha prispôsobiť tomu všetkému rétoriku – vzhľad, obliekanie, vystupovanie, intonáciu, artikuláciu, gestikuláciu a podobne, pôsobí strašne amatérsky a lacno.

Áno, ľuďom je odjakživa sympatická sila a jej účasť na deštrukcii a ubližovaní. Presadzovanie záujmov silou. Je im sympatické, keď superhrdina pri nastolení dobra toho zničí čo najviac. Čo najviac krvi, hluku, výbuchov. Ľudí to fascinuje od nepamäti a preto sa gladiátorské zápasy a verejné popravy tešili veľkej účasti. Ale zároveň chcú kľud. Nie sú pripravení a nechcú bojovať. Chcú mať pokoj a bezstarostnosť. Pocit blízkosti niekoho, kto sa postará o verejný záujem. Nie niekoho, kto ich bude nekonečne duriť a hnať do niečoho. K nenávisti, agresivite, prevratom. Na problémy totiž dokáže poukázať a kvetnato ich opísať aj ten najväčší krčmový filozof, ale prezentovať efektívne riešenia vie len málokto.

Samozrejme, že táto strana má aj dobré názory a postoje, ale všetko sa dá podať rôznym spôsobom. Buď s krikom, alebo s kľudom. Šírenim strachu a neistoty, alebo s pokojom a chladnou hlavou. Rozhovorom, alebo vrieskaním do megafónu. Výsmechom, alebo serióznosťou.

Netreba im ale odoprieť načasovanie. Využitie krízy a bezradnosti ľudí na svoje záujmy, kampaň a rast, je šikovné. No nie originálne. Tento scenár už poznáme z čias, keď svoju kariéru rozbiehal a postupne získaval moc Adolf Hitler v Nemecku. Ten však, bez ohľadu na to čo robil, pohotovo argumentoval, nehanbil sa za svoje výroky, názory, postoje a plány. A to ani keď stál pred súdom. Žiadne schovávanie sa za tajné heslá, signály a hru so slovíčkami. A odsedel si to. Lenže našťastie zmätenosť a úsmevnosť tejto strany spočíva v tom, že oni nemajú skutočného, prirodzeného vodcu. Lídra s talentom rétoriky a bez vady reči. Chabá snaha. Ale aj ľudia jednoduchých spôsobov potrebujú svojich hrdinov. Niekoho, komu môžu veriť a na to stačí hocikto, kto ich presvedčí o sile.

A tak vyzerajú aj členovia. Chlapi túžiaci po údernosti, sile, atrape odvahy a chuti niekam patriť a môcť sa biť do hrude, akí sú veľkí bojovníci a ženy, ktoré chcú chodiť ozbrojené, učiť sa biť a pôsobiť chladnokrvne a tvrdo. Úsmev je neprípustný.

A kým si slabosi v skupinkách liečia komplexy a spomienky na školskú šikanu, tak samozvaný vodca nedodržuje svoje slová a sľuby. Alebo sme všetci zle pochopili ne/sedenie na dvoch stoličkách, vrátenie peňazí po voľbách, odbornosť vo funkciách na úkor rodinkárstva, tendre na cesty v BBSK,  alebo komédiu s Krásnou Hôrkou? Myslím si, že tieto veci nemusím ďalej rozvádzať a nezaslepená väčšina dobre vie, o čom píšem.

Čo bude následovať po hraní sa na petície a nekonečné omieľanie nutnosti vystúpenia z EÚ a NATO? Izolovanie Slovenska od sveta, zrušenie výuky cudzích jazykov na školách, zákaz vychádzania po siedmej hodine, zrušenie volebného práva pre ženy, spálenie cudzojazyčných, propagačných a inokultúrnych umeleckých diel, zrušenie zahraničných televíznych programov, poznávacích zájazdov a výletov k moru?

 

PS: Kým je v našej republike ešte štipka demokracie, tak som sa rozhodol napísať tento svoj názor a snáď mám naňho právo. Ďakujem.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ďalší spor v koalícii, ministra za SNS kritizuje jeho tajomník z Mosta

Na čom bude lietať slovenská armáda v budúcnosti, mal povedať minister obrany do konca septembra. Rozhodnutie chce oddialiť o rok, čo je podľa Ondrejcsáka zásadný problém

DOMOV

Ftáčnik vedie v prieskume na bratislavského župana

Jakubec nezískal ani dve percentá.

KOMENTÁRE

Ak nebudeme na Západe, budeme pod Ruskom

Amerika či Británia si môžu populizmus dovoliť, my nie.


Už ste čítali?