Napriek tejto nezvratnej skutočnosti si prajem, aby ste poniektorí na chvíľu spomalili a spomenuli si, že kedysi na stolíku ležal rodinný fotoalbum a nie katalóg najnovšej kolekcie šperkov; že na stene visela fotka milovanej osoby a nie zarámovaný obrázok najnovšieho BMW; že srdce, myseľ a telo ženy sa dalo zaslúžiť aj ináč, ako peniazmi; že na stoličkách okolo jedálenského stola sedela rodina a nie prevesené sako, či kabát, s dvoma prepadnutými lístkami do kina vo vrecku, pretože ten druhý nebolo komu dať; že v kuchyni rozvoniavalo čerstvé jedlo a nie rozmočené krabice z donášky; že sa hladili líca spokojného dieťaťa a nie detailné plány k úspešnej kariére hyeny, ktorú už doma vidieť len v noci; že niekde sú a čakajú na vás tí istí kamaráti, s ktorými ste sa do dejín mesta zapísali, ako nezlomná parta, no už ani neviete, že majú potomkov, alebo že sú nevyliečiteľne chorí, pretože ste sami chorí vidinou nadobúdania a bohatnutia. Bohužiaľ na nesprávnom mieste.
Stretávajte sa s ľuďmi, ktorí pre vás niečo znamenajú, pretože nikdy neviete, kedy ste ich videli naposledy a môžte žiť a pracovať niekde inde, v rozprávkovo peknej krajine, mať skvelú kariéru, majetok a dostatok všetkého. Keď sa doma pominie blízka osoba, budete nenávidieť každú sekundu, ktorú ste boli ďaleko a žili svoje pomyselné šťastie.