Z rozhovorov s grázlom, ktorý oľutoval svoje činy

Autor: Miroslav Hnát | 1.2.2016 o 12:28 | Karma článku: 5,86 | Prečítané:  274x

To pitie, všetky tie silácke reči o rozbitých hlavách, rukách a vagínach, boli povznášajúce. Pohŕdavé mávnutia nad umením a krásnom, doplnené o vulgárny sposob zaujať, boli lákavé, aj keď čelo bolo a je hrubé kilometre od mozgu. 

Všetky tie násilnosti, ktoré neostali len v predstavách. Odrezané prsty, viečka, jazyky, sny. Rozkopané zadky, v snahe naučiť slabšieho lietať. Tašky plné náradia na bolesť, venovanú opovážlivcom zaujať drzosťou existencie. Odlišnosťou. Tá žatva strachu, v očiach neúprimne prosiacich o milosť, s komédiou za čelami, vráskavými od prílišných potiahnutí nosom, sa vyplatila len v daný okamih. Vtedy to šlo samo, ako samota. Chcená. Plieskalo sa bičom okolo seba, v snahe odháňať od seba trúfalcov, v pokusoch o zblíženia. Tú úprimnosť si nepripustilo ani ego. Všetci sú zlí, pretože to dobro z nich už vyťahali iné pohlady a tak velmi som nenávidel slová solidarita a tolerancia. A stále nenávidím. Prejavy slabosti, slizké od podaní rúk, kamarátskych objatí a bozkov na čelo sa ľahko zadupali do zeme, nasiaknutej krokmi za dobrodružstvom udrieť. Tie otrasy bolo počuť aj tam, kde mená boli skutočnou legendou o skolabovaných príjemcoch trestov a spochybnených svedkoch. Samochvála smrdela zásadne krvou a nárekom prašivých ksichtov, ktoré nesprevadí zo sveta ani samovražedný pokus o opakovanie vyvolať to najhoršie zo mňa. Vždy to zo mňa vyliezlo, ako oceľový had s oceľovým jazykom ako trojzubec. Oceľovým pohľadom. Oceľovými údermi do duniacich tiel, fungujúcich na zotrvačník, tak ako život bez snahy aspoň ráno vidieť človeka v zrkadle, ktoré má toľko kazov, ako cigánske decko v smradľavej papuli. Aj tie občas povolili, hlavňou zarazenou do krku. Tiež sa ráno zobudím a vidím až za zrkadlo, spokojný, že to bola pravda, no už by som rád nežil v postupne povoľujúcej klietke, plnej zúrivého zvieraťa. Chcem piť z tenkého skla a tváriť sa, že patrím niekde a zároveň mám krídla. Cítiť sa bezpečne a nechať všetko vonku, za schodami a vchodovými dverami s tými, čo chcú ešte chvíľu ostať v daždi. No je tak ťažké byť v pohode a pripustiť si čistotu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

DOMOV

Krajcer: Mečiarizmus sa už v RTVS nezopakuje, politici však pokušenie majú

Koaliční poslanci ho presviedčali, aby kandidoval.

ŠPORT

Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Ďalší spor v slovenskom hokeji?


Už ste čítali?