Utiecť z mesta

Autor: Miroslav Hnát | 8.1.2016 o 17:04 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  367x

Za betónové hlavy, do drevených kolien. Mimo dostrel krátkozrakých plastových napodobenín očí. Mimo chlórovú pachuť a sterilne vydrhnuté mozgy zo závitov. 

Mimo vína na závit. Mimo sebaistú nakŕmenosť a hliníkové zuby. Mimo iskriace dosiahnutia cudzích cieľov. Mimo kosti v bruchu a hlavozadkové napodobeniny dobrodruhov v nablískaných mokasínach a jazykom, po ktorom sa dá šmýkať aj bez korčulí. Odísť až tam, kde zuby nič neznamenajú a dlane majú svoje miesto aj mimo iné dlane a líca. Tam, kde čiara života zodpovedá letokruhom a kora stromov je príjemná na dotyk, aj bez nutnosti  pokožky. Tam, kde si múzu netreba požičať, ale padá ako list mimo schránku a napriek tomu má svoj príbeh. Tam, kde nechýba menovka na dverách a na zvončeku, pretože nikto nehľadá ľudskú tvár, ani dvere, ani zvonček. Tam, kde možno dostať chuť na ihličie, bez nároku na úradné uznanie šialenosti. Tam, kde sa z podrážok nedá jesť, pretože zem je neustále zaneprázdnená konármi a žabími črevami. Tam, kde ani vlasy netúžia po pohladení a s vetrom sa dá omnoho viac, ako len hrať na prázdnu flašu od piva. Tam, kde sklo je škandál a bosé brucho nepotrebuje plot. Tam, kde sa chodí umierať bez svedkov a nárokov na odmeny. Tam, kde sa konečne bojím odísť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

ŠPORT

Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Ďalší spor v slovenskom hokeji?


Už ste čítali?