Piknikový hrudný koš

Autor: Miroslav Hnát | 19.2.2016 o 13:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  112x

Srdce, kaviareň medzi kamennými stenami, plná prázdnych miest po nespokojných zadkoch a vydezinfikovaných stolov. Plná nerezových výplní okien s výhľadom na pokojné more.

Nikto o ňom nevedel, aj keď sa o ňom písalo už toľkokrát v slohových prácach tých šťastnejších. Mňa napísal lenivec. Doplniť atrament bol vačší boj, ako predstava umrieť sám. Stojím za barom a nalievam rady do pootvorených hláv, ktorým chýba kľučka z vnútornej strany lebky. Všetko s nadhľadom pracovnej doby.

Je mi zle. V rozdrvenom hrudnom koši nesiem stále viac, ako unesiem. Ešte možte dupať a zbierať úlomky, šprtať sa s nimi banálne medzi zubami a hodnotiť, čo všetko obsahoval hrudný koš, ponížený na piknikový. Nalakovať si nechty farbou krvi a mozgu a klopať nedočkavo po stole, s poradovými číslami v krabici. Netušíte však, že mnohí vás už zabili v útešných predstavách. Keby som nemal komu prehĺbiť vrásky trápením a nastoliť doma teror zarmútenia, bol by som hrdý vrah. Z kamennej steny by stekali zbytky vystrelených mozgov a úmyslov. Zatiaľ však leštím poháre, z ktorých ešte nikto nikdy nedopil. A to bolo všetko čerstvé, v záruke. Nikdy som netúžil mať doma second hand postele, periny, úsmevov, objatí, no zahodenosti sa asi nedalo vyhnúť. Je to vlastnosť priamo úmerná rozmarnosti. Asi vám tie second handy stačia v iných posteliach. A to ste mohli byť prvé. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?