Zľahka o pominuteľnosti

Autor: Miroslav Hnát | 14.2.2016 o 14:03 | Karma článku: 6,13 | Prečítané:  145x

A je to tu zas. Čierni psi s nedočkavými očami sa vracajú pod stôl, pod ktorým to nepozná ani jedna kosť. 

Ich žeravé sliny mi tavia topánky a lepím sa nimi o svet až príliš definitívne a pravdivo, aj keď stále ešte kňučia pri kopancoch a deravých dlaniach. Schválne si nechávam otvorený tanier ako ihrisko, kde si občas zahrajú lenivci, keď si zarobia na vstup a tie kosti sa im hodia do truhly z mäsa a kože. Ja zásadne nehrajem. Prehier mi stačilo aj bez rozhodcov a neočakávaných  písknutí do škodoradostnej píšťalky, aj keď občas znie ako hra na čarovnú flautu, ale na druhej strane. Aj tá melódia akoby znela odzadu, ako príšerný sex s nekonečnou nymfomankou, so smradľavým chrbtom. Ale aspoň žijem. Hlavu mám ako peňaženku z maku, ale svet ani viac neobsiahne. A ani nechce. Plač úplne stačí, ako prejav existencie a všetko čo je naviac, je prehra. V pominuteľnosti každého z nás je ukryté svedectvo viny života, že nám dal všetko, čo sa dá vytrhnúť z postele, náručia, srdca, spomienok, nudných kníh o plánoch na chuť žiť.

Je príliš neskoro nežiť. Svet stvorila temnota a ani jej definovaním do nej nevnesieme svetlo. Veď aj pes čo má meno, hryzie. Sme nahí a hryzie nás aj vzduch, upletený zo želaní na ktoré priestor zabudne, ako na obesenca, čo sa už nemal vrátiť domov, aj keď niektorí nemo chceli. Nemému však nerozumie ani vlastná smrť a tak si myslí, že môže konať. Akokoľvek, ako hrdzavá kapota prerážajúca stehná kostolného maratónca, čo už stihol tárať o živote, ako pápež o deťoch. Vyžiera mi to oči.  Čakať až ma deň vybije, ako batériu nového telefónu a zaplávam si v podvedomí čalúnenej noci, kedy už nebudem musieť myslieť na dýchanie a tragédie ostatných, oslavované v televíznych reláciách horlivých nadšencov utrpenia. Najväčšia mučiareň je svet s utrpeniami iných, lebo raz to príde definitívne blízko, ako kamera so záberom na detail náhrobného kameňa so známym menom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?