Úvaha o úsmeve a o mesiaci

Autor: Miroslav Hnát | 3.2.2016 o 18:41 | Karma článku: 4,38 | Prečítané:  214x

Úsmev - neoriginálny vynález umlčania nekľudu. Akoby do rozcválaného ksichtu spadla obloha s mesiacom v strede, tak trochu na stranu ako zamyslený pohľad cez školské okno na hodine dejepisu..

S očami na krepovom papieri a nozdrami skoro až na dlani, vedľa imitácie srdca. Je skoro bez vône, ako osolená voda. Aspoň po rigor mortis. Ale naďalej sa preceňujeme a tvárime, že nepotrebujeme náhubok upletený zo  strachu o život. Kreslíme symbol náklonnosti, ako obrátený zadok a aj sa tak tvárime. Nesmelo ako mladý človek s nožom v hrudi, čo ešte nestihol mať sex, ani potešiť rodičov odhodlaním žiť, ako sa sluší a patrí. Tušíme, že druhé najkrajšie miesto na svete je druhý svet a chceme si zachovať pamäť na ten prvý. No reálnosť scifi filmov sa blíži nepoškvrnenosti mysle, v miestnosti plnej bláznov. Nemožné, ako šprintérka na štekloch, so skutočným záujmom zachrániť svet. Umrieme so svetom ešte predtým, než dobehne do cieľa. To je údel skôr narodených a chrobáčnych, ako jablko na obrázkoch v detských knihách a opustených usadlostiach po tragédii. Úsmev - preceňovaná grimasa pod sklenenými očami, ktoré sa nikdy neusmejú. Nestíhajú klamať, tak ako uštiknutý kúsok nechtu na nočnej oblohe, čo sa nechá nazývať mesiacom, aj keď trvá dlhšie, ako je potrebné. Dnes sú predsa v móde rýchlovky a zatiahnuté strechy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?