Je mi mokro

Autor: Miroslav Hnát | 4.2.2016 o 21:08 | Karma článku: 3,67 | Prečítané:  174x

Nie som dosť vysoký na to, aby mi z pekla trčala aspoň hlava a kúsok slobody nemyslieť. Túžim po uvoľnení bez barly narkomanov, čo túžia po legalizovaní svojej odpornosti. 

Visím pod očami so zvyškom tela a tak sa topím. Nie len vo vzduchu, zahustenom miestom po milovanej osobe, ale aj ako nehybná skala pod prameňom, ktorý sa na nič nepýtal a objal to bralo ako sebavedomý had svoju obeť. A tak mi je mokro, ako mnohokrát predtým v perinke, perine, postieľke, posteli. V ochranárskom taxíku pred šialenosťou ostať aj po hádke. V krvopotnom prebúdzaní sa do dňa, čo má vždy navrch, keď sa chcem hádať o omrvinky. V opadávajúcich dotykoch. V pomalých výťahoch dolu. V objatí vreckoviek a maminych sukní. Vo vyvetraných dlaniach, stenách, piáne. A tak bolo mokro aj susedom, keď zneli etudy a zúrivé údery do kláves, v momentoch chybného prstokladu a spomienok. Už dávno som odstránil sklá akvária a okien a plávam s vyplašenými rybičkami aj mimo bytu, až na chodník, ktorému bolo mokro  ako mne a namiešal viac koktejlov zo sĺz, kolien a krvi, ako ten najstarší barman za preťaženým pultom. Je mi mokro ako kostre, z ktorej steká staré mäso, ako zažĺtnutá záclona a poloprázdne cievy, aj keď som len na polceste a zmoknem ešte toľkokrát. Lepšie znášam zrážky s päsťami, ako s tlkotom srdca zapichnutým do korza najrušnejšieho mesta, kde chlapov musia hrať herci. Ale asi to tak má byť. Dobehnúť do cieľa mokrý, vysušený o city. O spomienky na to pekné, čo sa nestihlo. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?