Z rozhovorov so sociopatom

Autor: Miroslav Hnát | 31.1.2016 o 2:38 | Karma článku: 2,95 | Prečítané:  292x

Ráno opäť poprelo definitívnosť snov bez cenzúry. Vyplašený si kontrolujem dych, jeden z dokazov toho, že stále mám čo povedať, aj keď nemám rád svoj hlas.

S nohami ako dve vrecia zemiakov, z ktorých nikdy nebude potrava pre nenáročných, utekám paralyzovaný tou ťažobou, aj keď už pár minút poznám kohútiu podstatu a potrebu rituálov pred skokom do prikrátkeho potrubia dňa, nohami napred k večeru. Deň je záručná doba na zabudnutie, že som niekedy spal, no spánok si kupujem stále, za nevýhodnú cenu, ako bezbranné jahody v zasneženom supermarkete. Ako submisívnu myšlienku na ambicióznosť prevetrať módne návody na pseudoúspešné dostihy za naplnením. Ja sa naplním aj sám. Som predsa naplnený svojim menom vo vreci z kože, zviazanom hlavou a zapečatenom vlasmi. Kto ma chce otvoriť, musí bodať hlboko. Nie som ako cukorníčka s vrchnákom pre každého, kto sa chce obslúžiť a ani si neumyl prsty. Také návštevy nemám rád. Neriskujem, že ma niekto podsadne a budem ho musieť zabiť, pretože život je aj moje obľúbené miesto.

Neustále sa navštevujeme v diskrétnych zónach ako uchyláci v preplnených autobusoch a z každého návštevníka sa na nás niečo nalepí. Ako žuvačka v pridlhom ohanbí. Chcem sa oholiť zo všetkých ľudí a spláchnuť ich spolu s chlpami,  čo najďalej. Všetky tie ksichty, spôsobujúce utrpenie už len tým, že sú vymodelované do vzduchu a nevykostené. Našťastie za dlaňami mám stále ukryté päste, ktoré sú tiež nevykostené. Nechcem prestať nenávidieť a prísť o tie predstavy, kedy môžem akokoľvek zabíjať a ostať na slobode. Aspoň kým existuje zákon.

 

Dobré ráno, objekty môjho záujmu. Predstavujem si vás všetkých, krvavých ako torzá tiel po strete s kamiónom. Ako kusy mozgu po poslednej rozlúčke na kameru, s brokovnicou namiesto mikrofónu. Ako vykĺbené bedrá znásilnených provokatériek. Ako kotúľajúce sa hlavy po krivej dlážke, ihneď po poprave. Ako obľúbené scény hororových vyvražďovačiek. Ako ďalšiu noc.

Snáď nestratím pojem o realite a predstavy neutečú do sveta, ako kone vypustené z ohrady. Pre istotu sa radšej nepribližujte.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?