Utiecť z mesta

Autor: Miroslav Hnát | 8.1.2016 o 17:04 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  349x

Za betónové hlavy, do drevených kolien. Mimo dostrel krátkozrakých plastových napodobenín očí. Mimo chlórovú pachuť a sterilne vydrhnuté mozgy zo závitov. 

Mimo vína na závit. Mimo sebaistú nakŕmenosť a hliníkové zuby. Mimo iskriace dosiahnutia cudzích cieľov. Mimo kosti v bruchu a hlavozadkové napodobeniny dobrodruhov v nablískaných mokasínach a jazykom, po ktorom sa dá šmýkať aj bez korčulí. Odísť až tam, kde zuby nič neznamenajú a dlane majú svoje miesto aj mimo iné dlane a líca. Tam, kde čiara života zodpovedá letokruhom a kora stromov je príjemná na dotyk, aj bez nutnosti  pokožky. Tam, kde si múzu netreba požičať, ale padá ako list mimo schránku a napriek tomu má svoj príbeh. Tam, kde nechýba menovka na dverách a na zvončeku, pretože nikto nehľadá ľudskú tvár, ani dvere, ani zvonček. Tam, kde možno dostať chuť na ihličie, bez nároku na úradné uznanie šialenosti. Tam, kde sa z podrážok nedá jesť, pretože zem je neustále zaneprázdnená konármi a žabími črevami. Tam, kde ani vlasy netúžia po pohladení a s vetrom sa dá omnoho viac, ako len hrať na prázdnu flašu od piva. Tam, kde sklo je škandál a bosé brucho nepotrebuje plot. Tam, kde sa chodí umierať bez svedkov a nárokov na odmeny. Tam, kde sa konečne bojím odísť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?