Mal som rád Prahu

Autor: Miroslav Hnát | 22.12.2015 o 13:52 | Karma článku: 5,42 | Prečítané:  1700x

Mal som rád Prahu. Večerné jazdy autom, autobusom,električkou, taxíkom, metrom, alebo len tak obutý do neúnavných tenisiek, nasávajúc energiu starej dlažby, historických budov, osvetlení, podnikov.

Energiu mesta, ktoré nikdy nezaspí v nečinnosti nočných dobrodruhov a špekulantov. Prechádzať sa všetkými tými uličkami s nespočetným množstvom herní, music barov, krčiem, non-stopov, stripklubov, obklúčených feťákmi, kurvami, bezdomovcami, zlodejmi, kapsármi, podvodníkmi, zrúdami. Mal som rád pivo vo všetkých knajpách, ktoré poznám z nespavých výletov do ulíc. Bary zafajčené a ovešané bezvládnymi telami ožranov a trosiek, ktoré nikdy neumrú. Dať si rum len tak narýchlo nastojáka pri vulgárnej barmanke s lenivým poprsím a pokračovať ďalej, verný zvyšku noci. Očúrať strom v parku na Karláku, ozvracať lavičku pred kostolom na Náměstí Míru, ponaháňať černochov na Václaváku, spievajúc jednu z oblúbených piesni alkoholového opojenia. Ocitnúť sa v nočnom spoji na ceste domov, plnom hlučných turistov s hamburgermi v rukách a vedieť, že do práce treba vstávať už za dve hodiny. Aj také boli večery, noci a rána v Prahe, ktorú tak velmi nenávidím za slobodu a volnosť, ktorú mi dala. Za všetko to, čo mi vzala.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?