Čím menej pozitívneho myslenia, tým menšia bolesť pádov na hubu

Autor: Miroslav Hnát | 10.11.2013 o 17:45 | (upravené 10.11.2013 o 18:08) Karma článku: 3,33 | Prečítané:  358x

  V poslednom čase sa pretrhlo vrece s motivačnými videami a knihami, ktoré manipulujú s úsudkom a zdravým rozumom ľudí. Každý si tieto výplody vysvetlí a prisvojí inač. Reči o pozitívnom myslení, o vizualizácii a zhmotňovaní. Stačí chcieť a všetko sa splní, všetko príde samo. Vraj si tým človek všetko k sebe pritiahne. Dokumenty ako Secret a podobne ľudí zblbli natoľko, že sa to dá prirovnať k masovej hypnóze niečim, čo je totálna hlúposť. Zúfalí ľudia sa však už nechajú ovplyvniť čímkoľvek. Zo všetkých strán počujem rady o pozitívnom myslení a každý nezdar prisudzujú tomu, že človek chcel málo, alebo chcel zle. Skutočne ale stačí chcieť? Veď kto by nechcel žiť navždy, byť nesmrteľný, vedieť lietať, dýchať pod vodou, byť zdravý, bohatý, mať pekný dom s bazénom, luxusné autá, dovolenky ...  

Mnoho ľudí to poňalo v takom extrémnom štýle, že sedia doma v kresle a snažia sa pozitívne myslieť a chcieť. Potom sa pozerajú cez internet na účet, či im tam náhodou len tak z ničoho nič nepribudli nejaké peniaze, alebo či im pod oknom nestojí Ferrari. Už som počul aj také verzie, že stačí chcieť a to auto sa zhmotní pri dome. Len tak, z ničoho nič.

Jedného takého fanatika do pozitívneho myslenia som sa pýtal, čo si myslí o smrteľne chorých ľuďoch a osobách v bezvýchodiskovej situácii, o chudobe, o bolesti, o smútku, o umieraní novorodencov, o nechcených potratoch. Odpoveďou mi bolo to, že jediný problem je ich zmýšľanie. Že jednoducho chceli málo, alebo chceli zle. Takže na základe týchto teórii by teda človeku po amputácii ruky mohla dorásť nová ruka, ak by myslel pozitívne a veľmi chcel? Skutočne takéto extrémy počúvam z každej strany. Je to chyba toho, že ľudia sú bezradní, chudobní, bez práce, bez svetla do budúcnosti a svetlo im poskytujú tieto šialené dokumenty, názory, sekty a podobne. Dostávajú slepú nádej. Nádej na nesprávnom mieste.

 

Na otázku osamelosti mi ďalší z takýchto expertov odpovedal, že stačí si vytypovať osobu a myšlienkou si ju k sebe možme pritiahnúť. Nemala by však chcieť aj tá druhá osoba?

 

Treba si uvedomiť, že každý by chcel. Ale chcieť je veľmi málo, ak človek pre to aj niečo neurobí. Ak nevykoná žiadnu činnosť, ktorá by ho k úspechu priviedla. Nečinnosť a len samotné chcenie a myšlienka človeku nezaobstará zdravie, bohatstvo, úspech, uznanie  a podobne. A nie v každých podmienkach je všetko možné, aj keď človek chce a aj keď dokonca pre to niečo robí.

 

Ak by som veľmi chcel lietať a vyskočil by som z okna z dvanásteho poschodia a mával rukami, akoby som mal krídla, tak spadnem a namaľujem na chodník svoj ksicht. Jednoducho sa to dá vysvetliť na starom známom príklade o čmeliakovi.

 

Čmeliak sa svojou stavbou tela vzopiera zákonom aerodynamiky a fyziky. K veľkosti a váhe  svojho tela má neprimerane malé krídla, no napriek tomu dokáže lietať. No nie preto, že chce, ale len z jedneho jediného dovodu - pretože môže.

 

Nemali by sme najprv mocť vobec chcieť a mocť pre to niečo urobiť v rámci možností rozumu, svalov a kostí? Nemáme krídla, žiabre, nesmrteľnosť, nepriestrelnú kožu ani nič podobné. "Dokážeme posúvať hranice svojich možností, no len po určitú hranicu. " Obyčajná myšlienka a jedine myšlienka nás k tomu neprivedie, ani nič nepritiahne. Nepoznám nikoho, kto sedel doma na gauči a intenzívne myslel na Ferrari a to sa mu zhmotnilo len tak zo vzduchu pod oknom. A to teraz nemyslím obrazne. Skutočne veľa ľudí tieto dokumenty ovplyvnili týmto smerom.  A v každej oblasti.

 

Všetci sa idú posrať zo slovného spojenia "pozitívne myslenie" a fanaticky a často dokonca zúrivo ho obhajujú. V tomto pozitívnom myslení strácajú ostražitosť a opatrnosť. Zmysel pre realitu a schopnosti rozoznať riziká a nebezpečenstvo. Kritickým situáciam a tragédiam nedávajú tie správne mená a nepriznávajú si pravé príčiny. Myslia si, že zlyhávajú v myslení. Takže, ženy ktoré boli znásilnené, jednoducho urobili asi chybu v myslení, rovnako zavraždení, okradnutí, podvedení, oklamaní.

 

Nie je to trochu smiešne? Čím reálnejší pohľad na svet, tým menšie sklamanie. Alebo si všetci zvolíme cestu dobrovoľne sklamaných? Bez schopnosti zvažovania a pomenúvania vecí svojimi menami?

 

V žiadnom prípade nepodporujem, ani nehlásam negativizmus, no niektorí si ho mýlia s reálnym pohľadom na svet. Nemožte čakať, že všetko zlé sa deje len vo filmoch, alebo v iných mestách, iných panelákoch, iných rodinách, iných telách. Ostražitosť a starostlivosť musí mať miesto v každom človeku. Nespoliehať sa na úsmev a pozitívne myslenie a to, že všetko zlé sa deje len niekde inde, niekomu inému.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?