Najodpornejší trojhviezdový hotel v Prahe.

Autor: Miroslav Hnát | 30.9.2013 o 16:48 | (upravené 30.9.2013 o 23:30) Karma článku: 2,24 | Prečítané:  713x

V Prahe som bol kvoli práci niekoľkokrát. Vystriedal som viacero zamestnávateľov a pozícií. Niektoré firmy ubytovanie pre mimopražských zamestnancov zabezpečovali, v iných si trebalo ubytovanie hľadať na vlastnú pasť a hradiť ho zo svojho. Počas istého obdobia, kedy som menil bývanie dosť často, mi kolega odporučil hotel, v ktorom on sám už niekoľko mesiacov býva a je nadmieru spokojný. Vraj tam majú ešte nejaké miesta voľné a nebudem sa musieť s nikým o izbu deliť.  Rozhodol som sa tam teda zavolať a zistiť presné podmienky ubytovania, čo sa samozrejme po zatelefonovaní zdalo, ako správny krok a už na druhý deň som sa trepal s taškami autobusom na okraj Prahy, kde bol hotel situovaný. Torzo hotela.

Budova bola zvonku pokrytá vlnitým plechom, z ktorého slnko určite už veľmi dávno vytiahlo farbu a to už zdiaľky posobilo ošúchane a nekvalitne. Bolo to ale jediné miesto, kde ponúkali ubytovanie aj v jednoposteľových izbách, za dobrú cenu, ktorá sa dokonca dala rozdeliť na dve mesačné splátky, čo mi vyhovovalo viac a jednoznačne zavážilo pri rozhodnutí, že tam pár mesiacov pobudnem. Aspoň som teda chcel.

trojhviezdový hotel

Na recepcii ma s úsmevom privítala prevádzkovateľka hotela, ktorá mi ešte raz vysvetlila ubytovacie podmienky. Všimol som si, že reštaurácia v hoteli je nefunkčná, čo ma trochu mrzelo, no vykompenzovala to skutočnosť, že na prízemí sa nachádzala posilňovňa, takže som sa nemusel trepať cez pol prahy do niektorého z fitiek, ktoré som navštevoval v minulosti.

V ten deň som bol tak unavený, že ohromenie z extrémne malého priestoru v izbe ma nedokázalo prebrať a zároveň s taškami som padol do postele, ktorá by kľudne mohla slúžiť na mučenie osob ležaním. Bola tak zarazená do izby, že oba jej konce sa dotýkali steny a šírka izby taktiež nebola bohvie čo. Pripomínalo mi to miestnosť, do ktorej upratovačky po práci ukladajú metly. Bolo to ale celkom útulné. Mal som aj vlastnú sprchu a záchod, ktorých priestor sa dal porovnať k veľkosti samotnej izby. Viac miesta som ale aj tak nepotreboval a tak som tam spokojne zotrval tri mesiace.

 

 

Po roku, kedy som ešte stále pracoval v tej istej firme, ale bývanie som už dávno vystriedal, sa vyskytli isté existenčné problémy, kvoli ktorým som musel na dlhší čas odcestovať domov. Zbavil som sa momentálneho bývania, vzal si neplatené voľno a šiel si po svojom, no pracovná zmluva mi stále plynula. Počas toho, ako som bol doma, som zároveň zháňal nové ubytovanie, kam by som sa mohol o mesiac v Prahe zložiť. Peňazí nebolo nazvyš a tak mi hlavou preblesklo, že by som znovu mohol skúsiť hotel Chodov, keďže sa mi tam nebývalo až tak zle. Toho času tam bol ubytovaný aj moj ďalší kolega, ktorého som poprosil, aby zistil, aké sú momentálne podmienky, ceny a situácia hotela a aby sa zameral na vačšie priestory, keďže som sa do Prahy mal vrátiť aj s kamarátom, ktorý sa rozhodol na nejaký čas pracovať so mnou.

Už na druhý deň som dostal skvelé správy, že prevádzkovateľka hotela má k dispozícii jednú izbu, v ktorej sa nachádza predsieň, vlastná kuchyňa, izba s posteľami, nábytkom a televízorom a samozrejme vlastná sprcha a wc. Kolega, ktorý mi to všetko vybavoval bol nadšený veľkosťou priestorov, ktoré mi boli k dispozícii. Cena tiež bola vyhovujúca a keďže sme ju mali platiť na polovicu s kamarátom, bolo to vcelku fajn. Jediné divné na tom bolo, že prevádzkarka nevedela presne, akú cenu má za izbu pýtať, čo som celkom nechápal, keďže som si vždy myslel, že hotel by mal mať na každú izbu stály cenník. Neprikladal som tomu ale veľkú pozornosť, keďže sa nám cenu podarilo k spokojnosti zjednať a na daný termín sme sa dostavili.

Bol som skutočne ohromený, že je možné, aby v takomto hoteli bola izba takýchto rozmerov. Nebol to žiadny luxus, ale stačilo to. Aspoň na prvý pohľad večer, keďže sme dorazili neskoro v noci, unavení a hladní.  Kuchyňa bola zamknutá, no recepčná nás uistila, že na druhý deň už bude odomknutá, pretože je problém zo zámkom a nevedia ju odomknúť. Nebrali sme to ako veľký problém, deň sme kľudne mohli počkať. Kuchyňa predsa nebola to najpodstatnejšie, čo sme potrebovali. Postele boli dosť pohodlné a to bol základ.

Za izbu sme zaplatili desaťtisícosemsto korún, čím sme sa zbavili podstatnej vačšiny peňazí, ktoré sme pri sebe mali a trochu ma mrzeli skutočnosti, na ktoré sme prišli po zaplatení, ubytovaní sa a dokladnejšej prehliadke priestorov. V sprche svietili osraté trenky neidentifikovateľného povodu a všade stáre pavučiny takých astronomických rozmerov, že som ich musel nafotiť na pamiatku. Keďže údržba sa neunúvala otvoriť nám kuchyňu už štvrtý deň, tak sme sa rozhodli, otvoriť si ju sami, čo nebol problém, keďže na zvazku kľúčov od hotela a od izby, bol aj kľúč od kuchyne. Ten sa v zámku najprv pretáčal, no nakoniec zabral a dvere sme odomkli. To, čo som ale videl, vyzeralo ako kuchyňa v dome vo vojnovom pásme. Zatečená, opadaná omietka, sčerneté pavučiny ohromných rozmerov a dlhodobého povodu, neumytý riad a plesnivé zvyšky jedla všade po zemi. Myslel som, že nás toho upratovačka zbaví, no tá sa neunúvala ani raz zavítať k nám. Všetky izby okrem tej našej však servis mali. Prišlo mi to, akoby si z nás niekto vystrelil a čakal som, že nám na dvere zaklope nejaký humorista a oznámi, že sme sa nechali nachytať skrytou kamerou. No vedel som, že je to len výplod mojej fantázie. Nechcel som sa ísť sťažovať, pretože som sa bál, že nás pošlú preč a neuvidíme ani svoje peniaze. Tým pádom by  sme mohli spať pod holým nebom. Nevedel som, či máme nárok na vrátenie peňazí, keďže v Čechách je to celkovo všetko postavené na hlavu.

kuchyňa

izba

izba

predsieň

izba

Kúpelňa

Kúpelňa

 

okno predsieň

 

vstup

Vačšinu času sme trávili v práci, tak sme boli radi, že možme padnúť polomŕtvi do postele a nezaťažovať sa tým hnusom okolo. Nevenoval som pozornosť ani  nepatrnému štipnutiu do lýtka, keď som ležal pod perinou a snažil sa zaspať. Nedával som tomu vážnosť, ani keď ma to svrbelo k nevydržaniu. Myslel som, že ma štípol nejaký komár a tie bývajú dosť škriabaniachtivé. Ale keď štípanec nabral mimoriadných rozmerov a bolesti, tak som sa aj na naliehanie kamarátov a kolegov vybral na pohotovosť. Tam som dostal len masť a žiadné konkrétne informácie o uštipnutí. Vrátil som sa teda na hotel a čakal, že to prejde. Na druhý deň sa však dostavili ťažkosti s dýchaním a kamarát, s ktorým som býval ma autom musel ihneď odviezť do jednej z Pražských nemocníc, kde mi nasadili kyslíkovú masku a urobili množstvo roznych vyšetrení. Na uštipnutie sa prišlo dokonca pozrieť viacero doktorov, pretože sa žiadny z nich nestretol s takýmto niečim. V minulosti som bol poštípaný od rozneho hmyzu, ale nikdy to nebolo takéto. Na internete som si však našiel, že by sa mohlo jednať o štipnutie pavúkom, čo potvrdil človek, ktorému som poslal fotky na posúdenie. To bolo pre mňa nepochopiteľné, pretože som si nebol vedomý toho, že by sa v týchto končinách vyskytovali pavúky schopné niečoho takého. Dostal som na to antibiotiká, ktoré sa mi aj tak zdali zbytočné.

 

štipnutie

 

štipnutie o deň neskor

 

To už však bolo závažné a prekročilo to hranice únosnosti. Rozhodol som sa, že s tým pojdem za vedením hotela a budem žiadať vysvetlenie a kompenzáciu.

Súčasťou hotela bola aj športová hala, kde sa často konali rozne turnaje a súťaže. Jej vedenie malo kanceláriu na rovnakom poschodí, tak som sa rozhodol, že sa im pojdem posťažovať. Staršia pani, ktorá vstala od stola a milo ma privítala mi povedala, že celý hotel dali do prenajmu inej firme a že odvtedy to ide dole vodou, nie len s hygienou, ale aj so službami a že sťažností pribúda. Doporučila mi, aby som žiadal vrátenie plnej sumy za ubytovania, pretože mám na to nárok, v opačnom prípade mám so skutočnosťami oboznámiť hygienu, alebo živnostenský úrad.

Šiel som teda za ohavou, ukrytou pod maskou recepčnej, ktorá nás ubytovala a oznámil jej, čo je vo veci. Tá sa nezmohla na súvislé, plynulé vety a koktala, akoby ju trafili elektrinou. Povedal som jej, že to nechcem rozpitvávať, ale vyriešiť to nejako v tajnosti. Sama mi navrhla, že nám vráti peniaze, pretože sama videla, že to nie je vporiadku a chcela zachovať diskrétnosť. To ma upokojilo, pretože som si myslel, že takto možme pokojne odísť a nájsť si niečo, čo bude pripomínať príbytok pre ľudí a nie pre praveké zrúdy.

Niekoľko dní sa nič nedialo a márne sme čakali na peniaze. Tá odporná bytosť sa začala vyhovárať a obvinila nás, že my sme im tam doviezli všetok ten hnus a že pošle vlastného odborníka, aby sa na to všetko pozrel. Ten samozrejme nič nenašiel a neviem aké dioptrie nosil, ked nevidel všade visieť staré, čierné pavučiny. Takže nakoniec sme nevideli ani korunu a nevedel som, na koho sa mám obrátiť. To bol moj posledný pobyt v Prahe.

Rozhodol som sa, že to len tak nenechám a napísal som na hygienu, spolu s fotkami, ktoré sa mi podarilo urobiť a kópiou lekárskych správ od troch nezávislých doktorov. Tí vykonali kontrolu a poslali mi vyrozumenie s tým, že nenašli absolútne žiadne závady, čo mi prišlo divné, vzhľadom k tomu, že už len vstup do hotela bola jedná veľká sieť pavučín a chumáčov zdochnutého hmyzu.

Už mi nešlo ani tak o kompenzáciu, ako o uškodenie hotelu. Napísal som teda do jednej z popredných Českých televízií, kde sa zaoberali práve prípadmi, kedy je ohrozený spotrebiteľ, alebo človek ako taký. Už na druhý deň mi volal jeden z reportérov, mimoriadne nadšený vecou a chcel ihneď konať a vyraziť do terénu. Povedal som mu však, že to nebude aktuálne, vzhľadom k tomu, že už v Prahe nie som, no on trval na svojom a namiesto rozhovoru mi ponukol urobiť rozhovor po telefóne. S tým som súhlasil. Povedal mi, že mi zavolá za hodinu a že mu mám dovtedy poslať kópie lekárskych správ a číslo účtu. To som urobil ale on sa už neozval. Nechápal som to, keďže toľko naliehal a chcel do toho s elánom ísť.

 

Prešli dva mesiace a na lýtku mi ostal viditeľný tmavý fľak.

 

PS: Všetky fotky sú z jednej izby.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?