Dobrú chuť (aj hovno natrú zlatou farbou, aby sa lesklo)

Autor: Miroslav Hnát | 10.5.2013 o 21:59 | (upravené 10.5.2013 o 22:09) Karma článku: 4,63 | Prečítané:  282x

Kŕmia nás odporným hnusom. Prijímame ho v potrave v takej koncentrácii, pravidelnosti a množstve, že sa to musí odzrkadľovať na našom zdraví a možno ani svoje zdravotné ťažkosti neprisudzujeme tomu, čo kupujeme a následne konzumujeme.

Nečítame zloženia potravín, povačšine si všímame len tabuľku nutričných hodnot, čo má koľko bielkovín, tukov, či cukrov a skladové podmienky, alebo hygienickú závadnosť až tak do úvahy neberieme. Vždy aj tak najviac zaváži cena. Čo na tom, že z mrazáku vytiahneme polorozmrazené potraviny, že kúpime v zľave tovar s poškodeným obalom, alebo sa ulakomíme na potraviny u ktorých končí záručná doba. Tvárime sa víťazoslávne a spokojne, keď do košíka hádžeme jednu položku za druhou a mylne si myslíme, že znížením nákladov na nákup sme urobili niečo pre seba a svoj život. Nezodpovedne nakupujeme potraviny pre deti, napriek tomu, že obsahujú prísady podporujúce hyperaktivitu, či alergie, alebo nie sú dokonca vhodné pre dieťa. Konzervanty, farbivá, zvýrazňovače chuti, aromatizujúce látky a podobné prísady, ktorým nevenujeme pozornosť, pretože nečítame dokladne zloženie jednotlivých potravinárskych produktov, sú často zásadné. Málokto z nás vie, že mnohé z „éčiek" sú dosť vážne negatívne pre ľudský organizmus, že sú v krajinách ako USA, Kanada, Rakúsko, Nemecko a podobne zakázané, no na Slovensku a v Čechách sa veselo používajú. Odborníci výslovne radia vyhýbať sa určitým látkam, pretože sú skutočne nebezpečné, či už ide o karcinogény, alergény, látky sposobujúce poruchy tráviaceho systému, krvného obehu a podobne. Mávneme nad tým rukou, podobne ako nad cigaretami, smogom, stresom, alkoholom a povieme si, že nám sa to predsa nemože stať. Veď to predsa kupuje a konzumuje kvantum ľudí a tým sa nič nestane. Ale ako vieme, že sa im skutočne nič nestalo, alebo nestane?

Vobec sa to netýka len tých lacných potravín. Všímam si zloženia produktov a zarážajú ma nápisy ako - prvá akosť, najvyššia kvalita a podobne. Napríklad moju pozornosť minule upútala šunka najvyššej kvality, stopaťdesiat gramové balenie za štyridsať korún. Obsahovala síce devaťdesiatjedna percent z hmotnosti maso, ale taktiež asi desať éčiek, z ktorých boli dve zakázané vo viacerých štátoch, ostatné buď rakovinotvorné, alebo sposobujúce alergiu, či stavy dušnosti a podľa odborníkov je lepšie sa im vyhnúť. Podobné to s jogurtami, syrmi, masovými výrobkami, nápojmi. Sú skoro všade a nejde mi do hlavy, prečo keď sú v niektorých krajinách zakázané, kvoli riziku ohrozenia zdravia a dokážu sa bez ich použitia zaobísť, prečo sa používajú u nás. Pretože je to každému jedno a každý myslí, že sa ho to netýka. Týkať by sa to malo hlavne ľudí, v ktorých moci je to zmeniť.

S našim zdravím a naivitou sa nezahrávajú len výrobcovia, ale aj predajci. Obchodné reťazce, hypermarkety a supermarkety. V najmenšej miere malé predajne. Ľudia v hordách nakupujú lacné výrobky, húfne sa vrhajú na zľavy, často sa neváhajú na predajni pobiť o posledný kus, staré baby zavesia barlu, alebo palicu ani samé nevedia kam a behajú pomedzi regálmi ako splašené zvieratá. Netušia ale, že platia za položky, ktorých akciová cena je často vyššia, ako povodná cena. Všimol som si to pri procese, kedy tovar dodavateľ dopraví, skladník ho prijme, niekto z prideleného úseku potravín ho precení, prelepí nálepky a je to. Často sa stane, že nálepka novej ceny je nalepená priamo na nálepku povodnej ceny a tak pri odlepení ceny novej máme možnosť vidieť, že kupujeme ešte o niekoľko korún drahšiu potravinu. K navýšeniu cien dochádza niekoľkokrát.

Kvalita služieb, prevádzkovania a skladovania tiež nie je bohviečo. Týka sa to predovšetkým vačších predajní. Je jedno, že mrazené potraviny sa niekoľkokrát rozmrazia a zase zmrazia, alebo že je maso už skazené, slizké a zelené. Vždy sa dá predsa využiť na iný výrobok, napríklad z mletého masa a chuť a smrad sa zakamufluje korením. Čo na tom, že krájané salámy na váhu su staré, obschnuté. Zmiešajú sa s čerstvými a je to. Aký je problém v tom, že je šalát navrchu zažltnutý, obschnutý, alebo už nie celkom čerstvý? Vždy je po ruke lyžica, s ktorou sa dá premiešať s čerstvejším. Nič predsa nesmie výjsť nazmar. Čo na tom, že do mlynčeka spadla krysa. Nikto to nevidel, nikto to neucíti. No a čo, že sa naštvaný zamestnanec vyčural, alebo vysral do omáčky, do polievky, alebo do čohokoľvek iného, do čoho to bolo možné. Vždy je čím chuť prekryť. Kto vie, či práve preto tá istá potravina zakaždým chutí inač.

Častokrát ani zloženie uvedené na obale nie je totožné so skutočným obsahom daného výrobku, čo v poslednom čase riešia už aj média. A že ľudia kupujú podradné výrobky, neprečítajú si drobné upozornenia uvedené na obaloch, alebo si ich nevšimnú? Jednoducho naleteli na cielené marketingové triky výrobcov a predajcov. A namiesto ospravedlnenia úmyselného poškodenia spotrebiteľa, alebo jeho ohrozenia, kompetentné osoby mediam len oznámia, že je chyba zákazníka, že je nepozorný, alebo že sa nechal oklamať.

 

Pasivita, nezáujem, chamtivosť, lakomosť. Kvoli tomu idú všetky tieto produkty na odbyt a je po nich dopyt. Stačí predsa, že dobre chutia, čo iné by sme si mali všímať nie?

Nezabúdajme ale, že konzumujeme nie preto, aby nám chutilo, ale aby z toho malo úžitok telo. Zamyslite sa a čítajte popisy a zloženia. Prídete na veľa zaujímavých vecí. Všímajte si kvalitu, neporušenosť obalov a záručné doby. Neorientujte sa len cenou. Tou sa dá človek oklamať najviac.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?