Neviditeľní pomocníci depresií

Autor: Miroslav Hnát | 8.2.2013 o 22:16 | Karma článku: 3,87 | Prečítané:  278x

  Človeka pri dlhej chvíľke napadlo, že možno život, alebo jeho elementy možu vystupovať ako samostatne rozhodujúce sa bytosti a určovať naše osudy, otáčať nám hlavami, či stískať naše srdcia v dlaniach, sposobovať nám strach a úzkosť. Nie však strach z konkrétnej veci, ale niečo neopísateľné a útočiace nečakane ako lavína. Niečo, čo si nedokážeme vysvetliť, no mení nám to nálady, aj keď to nie je nič hmotné a ani následok zážitku. Čo ak osud, náhoda, alebo iné činitele, zatiaľ nepomenované, majú vlastnú voľu, nie su nemenné a zahrávajú sa s tvrdosťou ľudských charakterov? Čo ak aj depresia vie presne, ako má konať a je to niečo, čo kráča medzi nami, neviditeľné okom smrteľníka, alebo prichádza v podobe psa, číhajúceho pri stole, zakaždým keď konzumujeme? Čo ak berie na seba podoby, ktoré neprešli postupným procesom od vzniku, ale jednoducho sa objavili, aby nás postupne zrážali ku dnu, tak ako vrah tlačí hlavu svojej obeti k hladine, aby ju mohol utopiť? Má smrť svojich sluhov, ktorí majú za úlohu vyberať si jedincov, ktorých obdarujú pocitom vykonať samovraždu len kvoli tomu, aby nebola smrteľná posteľ v starobe jediný odrazový mostík do večnosti?  

Často zažívame skutočnosti, keď nám všetko padá z rúk, keď sa nám nedarí a neraz je to reťaz náhod, ktoré nie sú bežné a sú logicky nepravdepodobné. Čo ak u nektorých ľudí neostane len pri slede maličkostí, ktoré idú za sebou a čím viac sa snažia, tak robia vačšie chyby a prešľapy, ale pokračuje to ďalej, celé dni a pomaly sa to stupňuje? Nikomu o tom nepovedia, pretože to berú ako zhodu náhod, alebo ako vlastnú nešikovnosť a tak to človeka postupne podpichuje, zožiera, ale nedá pokoj. Nedá šancu a trápi, ako keď bytosti odrežeš viečka a čakáš, či si dokáže aspoň na chvíľu oddychnúť.

 

Človek si večer ľahol spať. Prišiel neskoro z práce a tak ostal hladný, ale ostal s pocitom, že robí niečo pre svoje zdravie. Ráno ho prekvapí budík, ako málokedy, o to viac, že ho vytrhol z pekného, živého sna. Ide sa rovno vysrať a počas tohto úkonu lúšti krížovky. Stihne celú sériu švédskych krížoviek, no v každej je niekoľko slov, na ktoré nedokáže prísť. A pritom krúži okolo správnej odpovede, no nemože ju zasiahnuť. Po dlhom sedení na mise vstane, no nohy má strpnuté tak, že sa musí držať zárubne, aby nespadol a čaká, kým tŕpnutie, hraničiace s bolesťou neprestane. Ticho pri tom nadáva. Ranná sprcha dodá energiu a snáď aj náladu. No teplá voda nejde. Akurát od dnes niečo robia s potrubím. Nevadí, postupne na seba leje vodu a je nasratý, že je studená a telo na to reaguje tak, ako keď pichnú slimáka do oka. Kurva! Nevšimol si, že všetky uteráky sú v koši na prádlo a tak mokrý beží cez celý byt do skrine, aby sa mohol utrieť čistým, suchým uterákom. Skloní sa nad umývadlo, aby si vyčistil zuby, no pri jednom pohybe sa mu kefka šmikne a opačnou stranou si zaryje do ďasna. Vypľúva krvavé sliny a nadáva.

Oblečenie už dávno neukladá na police a tak z hromady vecí povyberá to, čo si dá dnes na seba. Skočí do nohavíc, košele a pri obúvaní tenisiek neudrží rovnováhu a niekoľko krát musí zabalancovať, až kým sa úspešne neobuje. Našťastie má dnes voľný deň a tak sa može promenádovať po meste a relaxovať, keďže včera notebook vypovedal poslušnosť a signalizuje neznámu chybu. Čakanie na výťah je nekonečné. Akoby práve v rovnakej chvíli chcel celý panelák výjsť von. Trvalo niekoľko desiatok minút, kým sa dostal výťahom dole, pretože dvere na schodisko boli zabuchnuté a bez kľučky. Kráčal rychlou chodzou k autobusovej zastávke, na ktorú mal dobrý výhľad a videl, ako mu pred nosom odchádzajú všetky štyri autobusy. Nadával na vlastné nohy.

Vrátil sa poobede, pripravený niečo si uvariť. Pri krájaní sa stihol porezať a jedlo pripáliť, presoliť, prekoreniť, čo sa mu nestávalo.

Vybral sa znovu von. V električke pozoroval ľudí a všetky utrápené tváre mu prišlo strašne ľúto. V hlave mal scenáre, čo sa im asi prihodilo, aký asi majú život, čo ich trápi. V živote takéto myšlienky nemal. Cítil strašný pocit úzkosti.

Dostal hlad a tak sa stavil v rýchlom občerstvení, aby si kúpil obloženú bagetu na rýchle zahnanie hladu. Vystál dlhú frontu a akonáhle sa dostal na rad, tak im v obchode zlyhal systém a tak mu to nemohli nablokovať. Bagetu vrátil a odišiel nechápavo preč.

Večer si ľahol do postele, len tak v trenkách a nadával na mobil, ktorému zlyhávali funkcie.

 

Ďalší deň bola výplata a tak sa rozhodol, že si kúpi niečo pekné pre seba. Že si urobí radosť. Vybral sa von a po ceste skontroloval poštovú schránku. List zo zdravotnej poisťovne. Upomienka a posledné varovanie na uhradenie dlžnej sumy. Kurva!

Na firme si prevzal výplatu a vyrazil do obchodu s elektronikou. Po dlhom rozhodovaní si vybral a chystal sa zaplatiť, no zistil, že bankovky v obálke sú poškodené a predajca mu ich nechcel vziať. Tak naštvaný volal na firmu, aby zistil, ako je možné, že mu dali takto poškodené peniaze. Vraj ale o ničom nevedia, tak sa tam vybral osobne. Zbytočne. Našťastie ale mal známeho v supermarkete, ktorý mu ich rozmenil a tak sa vrátil pre vybraný mobil. Spokojný s kúpou šiel rovno domov, aby sa mohol s telefonom hrať. Doma však zistil, že nie je celkom vporiadku a že je softvérovo chybný. Stále ale nevnímal, že sa naňho hrnie neúspech, jeden za druhým. Nedával to do súvisu. A tak sa vybral telefon reklamovať. Po ceste opať zmeškal autobus, električku, metro, zakopol, olial sa vodou, zabehol mu hamburger, utrhla sa mu časť podrážky na drahých teniskách, privrel si prsty medzi dvere, ošťal si nohavice, pohádal sa s kamarátom, neuspel v sexe. Naraz začal plakať.

 

Človek odstupom času premýšľal a pýtal sa sám seba, koľko dokáže ľudská dostojnosť zniesť, koľko nenáhodných náhod vydrží. Nie je práve dlhodobý sled týchto nenápadných maličkostí jednym z dovodov samovrážd? Nepobehujú okolo vybraného jedinca neviditeľné bytosti, ktoré mu občas podkopnú nohu, posunú nož pri krájaní, fúknu piesok do očí, zastavia hodinky, ovládnu počítač, či telefón? Skor či neskor, podľahne asi každý, keď začne uvažovať štýlom hádzania viny na seba, na svoju nešikovnosť, či zbytočnosť. Vyvolenosť neúspechu, v podobe týchto náhod - nenáhod, či možno teórie neviditeľných pomocníkov smrti, alebo niečoho podobného, každopádne negatívneho, može mať za následok smútok, plač, depresie, či dokonca samovraždy s týmito depresiami spojené. Záleží len na tom, kto koľko vydrží a kto podľahne. Aj ľudské ego vie byť hypochonder. Bez zveličovania.

 

Vnímajme svoje životy a snažme sa dosiahnuť smrtelnej postele. Čo najneskor.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?