Je správne povoliť narkomanskú budúcnosť krajiny?

Autor: Miroslav Hnát | 6.5.2012 o 19:38 | (upravené 6.5.2012 o 19:43) Karma článku: 6,35 | Prečítané:  353x

Včera, piateho mája som bol v Prahe nedobrovoľným svedkom smutno - drzo - absurdného pochodu za legalizáciu marihuany. Rozhodol som sa opísať svoje dojmy z tejto akcie s názvom Million marihuana march, ktorú organizovalo občianske združenie legalizace.cz.  

Ako každý pracovný deň som nastúpil na svoje stanovište ako motorizovaná hliadka. Služba prebiehala tak, ako inokedy, až kým nezazvonil služobák a bol som aj s kolegom urgentne prevelený na predajňu supermarketu, ktorý stojí na trase pochodu za legalizáciu marihuany. Po minulé roky totiž tieto pochodujúce individuá vyrabovali všetko čo sa len dalo. Rozkradli, rozbili, zničili.

Zišlo sa nás tam s ostatnými kolegami šesť. Na zamestnancoch predajne bolo vidieť obavy a dôvodný strach, keďže v minulosti túto pochodujúcu vlnu hnusu zažili. Rozhodlo sa teda, že sa urobia opatrenia, ktoré zabránia prípadným škodám. Tesne pred tým, ako mal okolo prejsť dav odporna, zahlásil vedúci predajne do rozhlasu, aby všetci ukončili svoje nákupy a presunuli sa k pokladniam, pretože predajňa bude z bezpečnostných dôvodov uzavretá. Vstupné dvere sa prepli do jednosmerného režimu, aby sa dalo len vychádzať z budovy. Po odchode posledného zákazníka sa obchod teda uzamkol.

Nasledovali ďalšie opatrenia.

Z regálov sa stiahol všetok drahý alkohol, cigarety sa uzamkli a do skladu sa z predajne uložili aj ostatné drahé položky, ktoré lákajú zlodejov najviac.  Kto nevie, ako sa rabuje v supermarketoch v Prahe, tak nech si predstaví doslova prázdne regály a miliónové škody.

Hneď ako sme skončili s opatreniami, sa z ulice začal ozývať hluk, výkriky, zvuky bubnov a neviem čoho ešte. Na ceste sa objavil začiatok sprievodu niečoho tak odporného, že som mal chuť zmeniť sa na Hulka, alebo si zhmotniť v ruke mačetu, či plameňomet a nastoliť poriadok. Okná budov po oboch stranách boli úplne všetky zavreté, nebolo vidno ani jednu zvedavú hlavu. Nikto nevedel, čo môže od tohto pochodu čakať. Aj my sme boli v pohotovosti, či sa dav nevrhne na vstupné dvere, nerozmláti ich a nevtrhne dnu.

S davom sa ulicou tiahol aj marihuanový smrad a kamión, na ktorom stál nejaký magor a niečo kričal do mikrofónu. Ako sme si tak prezerali defilé narkomanov, nevychádzal som z úžasu. Drvivá väčšina totiž boli dosť mladí ľudia, odhadujem tak do dvadsať rokov. Vykrikovali nezrozumiteľné heslá, držali v rukách transparenty, fľašky, jointy, alebo svoje prirodzenie, keď močili pri ceste. Boli ožratí, sfetovaní, otrhaní, špinaví. Masa dredov, dymu, chlastu, nadávok, pazvukov, smradu, primitivizmu, negramotnosti. Asi najviac ma dojal pohľad na matku s jointom v papuli, s tričkom s propagačnou tématikou, držiacu dieťa, tipujem predškolského veku. To je vzor a výchova. Budúcnosť národa.

Nad celým pochodom viali Jamajské vlajky. Dosť bizarné, nevhodné a pre mňa pohoršujúce a nepochopiteľné.

Čo sa týka policajtov, bol som prekvapený, že ich bolo dosť málo. Sem tam postávali dvojice rúk zákona. Počtom prevažovali policajtky nad policajtmi. Praha asi má nedostatok ľudí na takéto akcie, alebo v tom bol iný zámer, ktorý sa radšej nebudem snažiť rozpitvávať.

Pochod prešiel okolo a mysleli sme si, že najhoršie je už za nami. Lenže všetko sa len začalo. Neďaleko mala totiž feťácka zberba zraz a nejaký koncert, alebo niečo, čo sa malo tomu podobať.

Po hodine sa vedenie rozhodlo predajňu opäť otvoriť. Šiesti to vraj zvládneme ustrážiť. Vchod sa teda odomkol a predajňa sa začala plniť hlučnými, otrhanými, smradľavými, špinavými , posratými, pošťatými, tackajúcimi sa ľudskými handrami.  Mnohých z nich som poznal z práce, zo záchytov. Boli to zlodeji, ktorí kradnú, aby mali na drogy.

Všetko to boli dosť mladí ľudia, no neskutočne drzí. Pokrikovali na nás, aj na predavačky a pokladníčky. Hnusne im nadávali a škerili sa  im do tváre. Až do zatváračky sme boli v strehu, čo sa bude diať a či sa deň obíde bez vážnejšieho incidentu.  Nakoniec sme si všetci vydýchli. Svoju úlohu sme si splnili a predajňa mala minimálne škody.

 

Musím sa pri tom všetkom zastaviť a prísť na to, ako je možné, že sú takéto akcie vôbec povoľované a tolerované. Do ulíc vybehnú ľudia, ktorí propagujú niečo, čo je zákonom zakázané, kradnú, rabujú, napádajú okoloidúcich, ktorí s nimi nechcú nič mať. Ako môžu žiadať uzákonenie niečoho a pri tom porušovať zákon. Pritom sú to ľudia, ktorí ani len nevedia, čo je to ústava, hymna, zákon a podobne. Pochodujú ulicou, ochromia dopravu i služby, mávajú cudzou zástavou a nárokujú si na niečo, hoci mnohí z nich nie sú ešte ani plnoletí. Pod vplyvom omamných látok, s krivými tvárami, špinaví, smradľaví vyjdú do ulíc a majú tú drzosť nazývať sa ľuďmi. Nepracovať, ale kradnúť. Nediskutovať, ale útočiť. Nevzdelávať sa, ale propagovať niečo, o čom sami vedia primálo.

Bola to len názorná ukážka toho, že marihuana je skutočne nebezpečná a mení ľudí na zrúdy. Bolo by naozaj čudné, keby sa im vláda podvolila a pripustila by to, aby na uliciach postávali skupinky hlučných, vulgárnych, smradľavých bytostí s krivými ksichtami, lesklými očami a všetkými tými ostatnými prejavmi, ktorými sa líšia od nás ostatných. Príde mi smiešne aj to, oháňať sa tým, že je marihuana liek. Možno áno, ale nie zneužívaním narkomanov. (Aj Subutex je liek. Ale užívať sa má orálne. I tu sa narkomani vynašli a začali si ho pichať, pretože zistili, že má také isté účinky, ako heroin. )

Je treba aktívne bojovať proti tomuto zlu a zamedziť takéto akcie. Mohlo by sa totiž stať, že na pochod sa dajú aj pedofili, s malými deťmi s obnaženými telami, alebo ľudia, ktorí chcú mať zbrane bez zbrojného pasu a podobne ... . Prečo sa toto všetko toleruje len narkomanom? Áno, marihuana je droga, preto jej užívatelia sú narkomani. Treba všetko nazývať správnymi menami. A ak sa niekto bude oháňať tým, že aj alkohol je droga, tak áno. Alkohol je tiež droga a Ježiš bol feťák, lebo pil víno.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?